Старонка:Bielaruski-chryscijanski-ruch-histarycny-narys.pdf/251

З пляцоўкі Вікікрыніцы
Гэта старонка была вычытаная

bam zhody paśla sklikańnia pravamočnaha Sojmu Biełaruskaj Narodnaj Respubliki. Da hetaha času miesnaści z pieravahaj biełaruskaha nasielnictva, uchodziačyja ŭ skład Respubliki Litoŭskaj, pavinny kiravacca na padstavie terytoryjalnaj nacyjanalnaj aŭtanomii."[1] Praŭda, usiaho hetaha zrealizavać nie ŭdałosia, bo na pieraškodzie hetamu stali paźniejšyja palityčnyja padziei, adnak śled dobra-susiedzkich i pavažnych litoŭska-biełaruskich adnosinaŭ astaŭsia.

Zaŭsiody tak-ža byli spahadnyja i dobryja adnosiny da biełaruskaha, — časta ŭ łučnaści i da litoŭskaha, — ruchu i Ukraincaŭ. Voś što napr. pisaŭ ab hetym u 1909 h. viedamy ŭkrainski historyk, praf. M. Hrušeŭski, padajučy dumku palityčnaj unii Biełarusi, Ukrainy i Litvy.

"Hety sajuz, jaki maje biezpasredna svaju histaryčnuju i terytoryjalnuju padstavu isnavańnia, — piša M. Hrušeŭski, — jakoha narody tak doŭha byli histaryčna źviazany miž saboj, maje budučyniu i pry tym daloka silniejšuju i tryvalejšuju, jak roznyja palityčnyja systemy astatniaha stahodździa, i niekali vystupić z cełaj siłaj histaryčnaj nieabchodnaści. Hety sajuz, jaki jość tak silny svajej unutranaj siłaj, a nia dziela źvierchniaha prymusu, nia straciŭ svajej pryciahajučaj siły i da siańnia, i heta budzie mieć svajo značeńnie ŭ historyi i pry ŭkładzie palityčnych i nacyjanalnych adnosin."[2]

  1. St. Elski - Sprawa Białoruska, Warszawa - 1931, bač. 48-49.
  2. Ukr. Rundschau, 1909, No 2. Hetyja słovy Hrušeŭskaha prytočvaju pavodle: Г. Бочковський - Поневолені народи Царської Імперії, IV Білоруси та білоруське відроДжене. 1916, bač. 100.