Старонка:Bielaruski-chryscijanski-ruch-histarycny-narys.pdf/109

З пляцоўкі Вікікрыніцы
Гэта старонка была вычытаная

nych na toje, ci dała duchoŭnaja ŭłada dazvoł na heny časapis, ci nie, ale majem piśmo da ks. Tałočki Vilenskaj Biskupskaj Kuryi (23.IX-1918 I N 1440), u jakim tamu-ž ks. Tałočku aficyjalna admoŭlena prava supracoŭničać u henym časapisie. Z hetaha bačym, jak vilenskaja duch. katalickaja ŭłada adnosiłasia tady da biełaruskich katalickich pačynańniaŭ.[1]

§ 4. — Biskup J. Matulevič i Biełarusy, K. Falkievič, źjezd z Vilenščyny i Horadzienščyny, Jan Fiedarovič.

1. Urešcie, na zakančeńnie 1918 h., vypała jašče adno zdarennie, jakoje śviedčyć ab narodnaj pracy Biełarusaŭ katalikoŭ. Majem na ŭviecie pryjezd u Vilniu biskupa J. Matuleviča i starańni ŭ jaho ŭ spravie biełaruskaj Biełarusaŭ katalikoŭ. Voś kataliki našy pradusim vysłali delehacyju da novaprybyłaha biskupa, pradstavili jamu pałažeńnie Biełarusaŭ katalikoŭ u kaścielnym žyćci i prasili pastyra zastupnictva za narod naš, jaki prymušany navat malicca ŭ polskaj movie.[2] Ŭznoŭ-ža, kali litoŭskaja ŭłada, Dziaržaŭnaja Rada (Valstybes Taryba), jakaja arhanizavałasia ŭ Vilni, 12.XII.18, vydała bankiet na čeść novaha biskupa J. Matuleviča, na bankiecie hetym spatykajem i Biełarusaŭ katalikoŭ, jakija i tam, vitajučy biskupa, prypaminajuć jamu adnačasna ab niaznosnym i niespraviadlivym pałažeńni ŭ dyecezii Biełarusaŭ katalikou. Pieršym pramoviŭ ks. Tałočka. Jon skazaŭ nastupnuju pramovu:

  1. Z archivu ks. Uł. Tałočki
  2. hl. maju knižku: - „Rodnaja mova ŭ śviatyniach". Vilnia 1929, bač. 122 i nast.