Старонка:Мікалай Шкялёнак.pdf/43

З пляцоўкі Вікікрыніцы
Гэта старонка была вычытаная

43 što, pa zakančeńni ramieśnickaje navuki i ekzaminie, mahli stacca majstrami. Až da pałovy XVII st. majstry, padmajstry i čaladniki naležali da supolnych cechaŭ, ale ad hetaha času, dziela abarony svajich pravoŭ pierad majstrami, mieli svaje apryčonyja cechi. U niekatorych haradoch cechi pakryvalisia z bractvami i, navat, zvalisia tak. Bractvy mieli na ŭviecie niatolki prafesyjanalnyja intaresy siabroŭ, ale i šyršyja mety — kulturnyja, relihijnyja, nacyjanalnyja, uzajemnaje dapamohi i h. d. Pryvileji na majtborskaje prava pryznavalisia haradom ad kanca XIV st. Hetak Vilnia dastała jaho ŭ 1387 h., Bieraście ŭ 1390, Horadnia ŭ 1391, Drahičyn u 1429, Bielsk u 1430. Miensk i Połacak dastali hetaje prava ŭ pačatku XV st. Potym jano bylo pryznana Viciebsku, Mahilovu, Smalensku, Voršy i jinšym haradom. Pad kaniec XVII st. mała ŭzo bylo ŭ Bielarusi haradoŭ i vialikšych miastečak, jakija jaho nia mieli.

Harady na majtborskim pravie kłapacilisia ab dabrabycie i charastvie horadu. Abaviazkam jich było ŭnošańnie štohod u skarb haspadara aznačanaje sumy hrošau, što da vyšyni zaležnaj ad ekanamičnaha stanu horadu. Ad jinšych ahulna-vałasnych pavinnaściaŭ hetyja harady byli volnymi.

Harady z majtborskim pravam zvalisia ŭpryvilejavanymi. Aprača jich, jak zaciemlena, isnavali harady, što jaho nia mieli. Jany zvalisia nieŭpryvilejavanymi i padlahali administracyji i sudu haspadarskich namieśnikaŭ. Jany ŭnosili ŭ skarb haspadarstva cynšsiarebščynu — i niasli jinšyja pavinnaści, jak stacyji (davańnie padvodaŭ pry prajeździe haspadara, abo jaho ŭradnikaŭ).

U hetym peryjodzie historyji Biełarusi harady raźvivalisia vielmi pamysna, što zaležała ad šybkaha razvoju vonkavaha i nutranoha handlu. Padzieł pracy i ŭzrost jomkaści nutranoha rynku spryjali razvoju haradzkich ramiosłaŭ, što zdavalali patreby miaščan i ŭsich jinšych stanaŭ.

Pobač z hetaha rodu haradami na Biełarusi, asabliva na ŭschodzie, spatykałasia šmat haradoŭ, nasielnictva jakich zajmałasia ziemlarobstvam, ale ŭ jakich adbyvalisia peryjodyčnyja kirmašy, mieŭšyja značnaje miascovaje pramysłova-handlovaje značeńnie.

Bujny razvoj biełaruskich haradoŭ ad pałovy XVII st. pacaŭ zaniapadać. Pryčynaŭ hetaha było šmat: l) kankurencyja ŭ handlu z boku šlachty, jakaja nie płaciła vyvoznaha i ŭvoznaha myta i tamu była