|
Skłaŭ ja hora u akłunak,
Skłaŭ biadu swaju, frasunak,
Kinuŭ ŭ rečku až da dna, —
Pryjšło hora, jak što-dnia.
Oj hora-ž majo!
Ŭziaŭ ja hora dy ŭ anuču,
Kinuŭ ŭ połymia-ahoń,
Nijak hora nie zamučyŭ: —
Hora horam, jak štodzion.
Oj hora-ž majo!
Ŭziaŭ ja hora dy na wožy,
Zawioŭ ŭ les, skruciŭ da pnia, —
Zaŭtra hora, jak świet božy,
Ŭlezła ŭ chatu jak što-dnia.
Oj hora-ž majo!
Skłaŭ ja hora dy u doški,
Zakapaŭ u wielki roŭ,
Adyjšoŭ ad jamy troški,
Až u chacie hora znoŭ.
Oj hora-ž majo!
Zawiarnuŭšy u sałomu,
Hora ŭ łapać pałažyŭ,
Abuŭ łapać, zyjšoŭ z domu: —
Hora horam, — łapać zhniŭ.
Oj hora-ž majo!
Skłaŭ ja hora u tarbinu,
Až ŭ Ameryku adwioz, —
Dumaŭ: tut abo ja zhinu,
Abo z hora budzie los.
Oj hora-ž majo!
Dyk i tut niama pakoju:
Z horam loh i z horam ŭstaŭ;
Musić Boh jaho z dušoju
Razam woźmie, razam daŭ.
Oj hora-ž majo!
|