Старонка:Pan Tadeusz (1907).pdf/7

З пляцоўкі Вікікрыніцы
Гэта старонка была вычытаная

Haspadárka.


ŠTO STAJIĆ U BYLICY.

Panič waróčajecca damóŭ. — Piéršaja stréča u swiatlicy, druhája pry stalé. — Wažnaja nawuka Sudździ ab gréčnaści. — Padkamóraha razúmnaja hawórka ab módach. — Pačátak spirańnia ab Kùsaha i Sakałá. — Paslédni Woźny trybunàła. — Uzhlàd na tahdášniaja byćció Litwy i Eŭropy.

Litwá! — ródna ziamiélka! — Ty, maŭláŭ, zdaróŭje,[1]
Toj Ciabié ašancúje, kamú biezhałóŭje —
Chto žyŭ kalíś na níŭce Twajój, jak u ráji,
I woś krywáwy rónić ślózki ŭ čužóm kráji! —
Ciapier to, jak Ty krásna, ja čúju, ja báču, —
I apišú, bo hórka ŭściáž pa Tabié płáču!
Ty Pánna! — što ściaražéš jásnaj Čanstachówy,[2]
Što świéciš ŭ Wóstraj-Brámie, što hórad zamkówy
Nawahródzki baróniš, jahó naród žýły,
Jak mianié Ty padniałá, maŭláŭ, iz mahíły,

  1. Wilenskaja, Kówieńskaja, čaść Hrodzienskaj i Minskaj hubernij, — dy u Polšy Aŭhustoŭskaja, — tož paławina amál Prúskaj ziamli twórać stáruju Litwu, s katóraju jaščé za daŭnich Litoŭskich kniazioŭ Hadymina, Wolhierda, Wita, (Witolda) i druhich Čórnaja, Biéłaja i Máłaja Rúsi pabrátalisia, woś rodnyje i žyli tak sliŭšysia u adnó až da nášych dziadóŭ. — Čyrwónaja že Ruś, katóruju niamiéckaje Cárstwa zabráła, iz dàŭnich dàŭna, jašče za karalà Pólskaha Kazimiera wialíkaha, złučyłasia s Pólšaju.
  2. Usié, u Pólšy, dyj u čužých ziamlach, za móram wiédajuć ab cudóŭnym obrazie Čanstachóŭskaj Bóżaj máci. — U Litwié sływúć cudámi óbrazy Wilenskaja Wóstrabràmskaja, Zamkawaja Nawahródzkaja, Žyrawickaja i Barúnskaja Najswientšaja Pánna.