Старонка:Pan Tadeusz (1907).pdf/59

З пляцоўкі Вікікрыніцы
Гэта старонка была вычытаная

Tadauš s Taliménaj tutaćkaž stajáli
Pamiéž izb na parózie, — siabié zabaŭláli. —
Nia wialíki jich dzialíŭ at haściéj kusóčak,
Dziéle tahó šaptáli. Prawiédaŭ panóčak,
Što Taliména sływié baháctwam wysóka,
Što choć jamu swajášna, dy wiélmi dalóka,
Što złučýć ich ksiondz móžeć, wóśby čužých roŭna,
Dyj nia péŭna, ci janá Tadaušu króŭna;
Choć dziádźkawaj siastróju baćki jajé zwáli:
Čamuž at siabié wiékam tak janý atstáli?
Što woś ciótka, žywučý dóŭha u stalícy,
Učyníła wialíku prysłuhu Saplícy,
Dla tahó jajé dziádzka šanawáŭ dušóju,
I dziéle toj pryčýny, nazywáŭ siastróju;
Janáž taho brátańnia dziádźku nia barónić.
Spaznáŭšy to, rádasnu panók slózku ŭrónić,
Lahčéj stáła na sércy. Jon nawín nia máła
Čuŭ at ciótki, choć krychu tólki pašaptáła.

U izbié že na práwa z Asésara žárty
Strójučy, woś padwódzić Rajént naš upárty:
Kaže, što palawáńnia udácca nia móže,
Pakul na níwie budzia nia zniátaje zbóže;
I jaryná mužýćka na šnurách nia zžáta;
Tož i hraf nia pryjéchaŭ dziéle tahó świáta.
A hraf da palawáńnia to miściuk wialíki!
Znáje kniéji, umiéje straléckije klíki;
Piaražýŭ u zamórji jon dziacínstwa céła!
Kaže, što ludziom čynić škódu, to nia dziéła!
Palawáć biez uwáhi, jak u nas bywáje,
Nia hladziéć, áśli níwa swajá, ci čužája,
Wiasnoju, ci ŭ létku badziácca pa kniéji,
Zabiwać tahdý lísa, kali jon liniéje,
Ciarpiéć baš pakul sámku zájaččuju złučać
Cyji chartý na runi, dyj biédnu zamučać; —