Старонка:Мікалай Шкялёнак.pdf/32

З пляцоўкі Вікікрыніцы
Гэта старонка не была вычытаная

32 Navat Lublinskaja vunija, katoruju palaki vymusili ŭ najkrytyčniejšym mamencie isnavańnia Biełarusi, kali maskoŭskaje vojska zalivała jaje ziemli, daŭhi čas nia mieła vialikšaha praktyčnaha značeńnia. Paśla-ž zaklučeńnia miru z Maskvoj u Zapoli, Biełarusy anulavali jaje i farmalna. Hetak, vialiki kancler Lavon Sapieha vykinuŭ jaje, razam ź jinšymi, nievyhodnymi dla Biełarusi, umovami, z kodeksu zakonaŭ, abaviazvaŭšych u Biełarusi, vydadzienych pad nazovam «Statut Litoŭski (treciaja redakcyja) 1588 h.», dziakujučy čamu jana razhladalasia jak niaisnujučaja. Havoračy ab hetaj vuniji treba ŭspomnić, što haloŭnaj jaje pastanovaj była taja, katoraja pradbačyła, ŭtvareńnie supolnaha haspadarstva pad nazovam «Rečypaspalitaj abydvuch narodaŭ», składovymi častkami jakoha byli-b Karona (Polšča) i Vialikaje Kniastva Litoŭskaje. Až da kanca II peryjodu historyji Biełarusi (1697 h.) vuniji z Polščaj isnavali tolki na papiery.

Kali-ž, adnak, polšcyna pranikła na Biełaruś i zburyła asnovy jaje haspadarstvienaha isnavańnia, jak zburyła jich u siabie, dyk heta tłumačycca nia hetymi ŭmovami, a pastupova achoplivaŭšymi biełaruski kulturny słoj — bajarstva — polskimi kulturnymi i hramadzka-socyjalnymi upłyvami. Biełaruskaje bajarstva, abo šlachta, dziakujučy hetym upłyvam, traciła pastupova svoj sobski haspadarstvieny sposab dumania i pastupavańnia, što i pryniasło zhubu biełaruskaj haspadarstviennaści. Ale ab hetym skažam nižej.

c) Krymskija tatary.

Paśla padboju Maskoŭščyny i Ukrajiny, vialikaja tatarskaja arda raspałasia na mienšyja, ź jakich h. zv. Krymskaja i Załataja byli najvažniejšymi. Biezpasiarednim susiedam Biełarusi byli krymskija tatary, jakich, jak zaciemlena vyšej, vielmi časta padbuchtorvała suproć Biełarusi Maskva. Zatoje z Załatoj ardoj Biełaruś była ŭ dobrych adnosinach i z svajho boku časta vykarystoŭvała jich suproć Maskvy. Vojny z krymskimi tatarami mieli asabliva vojstry charaktar za Hiedymina, Alhierda, Vitaŭta, Aleksandra, kali biełaruskija kniazi pradpryjmali vialikija pachody ŭ hłyb tatarskich uładańniaŭ. Paźniej vojny hetyja źvialisia da adbivańnia razbojnickich tatarskich napadaŭ na paŭdzionnyja biełaruskija ziemli. Vitaŭt pasialiŭ na Biełarusi šmat uziatych jim u pałon tataraŭ, jakija z časam, zusim źbiełaruščylisia i mužna zmahalisia ŭ biełaruskich šarehach navat suproć svajich