NAPAMINAŃNI KARYSNYJA DLA DUCHOŬNAHA ŽYČCIA
Raździeł I
Ab naśladavańni Chrystusa i pahardzie ŭsich marnaściaŭ śvietu1. Chto jdzie za mnoj, nia chodzie ŭ ciemry (Jan. 8,12), kaža Pan. Voś heta słovy Chrystusa, jakimi nas napaminaje, kab my naśledavali Jahonaje žyćcio i abyčaj, kali chočam sapraŭdy aśviacicca dy ŭvolnicca ad ślepaty serca.
Dyk samaj važnaj pracaj našaj niachaj budzie razvažańnie žyćcia Jezusa Chrystusa.
2. Navuka Jezusa Chrystusa vyžej za ŭsie navuki śviatych; i chto-b mieŭ ducha jaje, našoŭby ŭ jej ukrytu mannu (Ap. 2.17).
Adnak byvaje, što mnohija časta słuchajuć Evanelii, ale mała jaje adčuvajuć, bo nia majuć ducha Chrystusa.
I vos chto choča poŭna i dakładna ściamić słovy Chrystusa, treba, kab usio žyćcio imknuŭsia Jaho naśledavać.
3. Jakaja karyść tabie z hłybokich razvažańniaŭ ab Trojcy, kali z niastačy pakory ty niamily Trojcy?
Sapraŭdy, vysokaja hutarka nia zrobić čałavieka śviatym i spraviadlivym, a tolki cnotnaje žyćcio robić jaho miłym Bohu.
Lepš chacieŭby ja adčuvać žal, čymsia nazvać jaho slavami.
Kalib ty ŭmieŭ na pamiać usiu Bibliju dy navuku ŭsich filozafaŭ — na što tabie heta prydałosia-b, kali-b ty nia mieŭ lubovi i łaski Boha?
Marnaść z marnaściaŭ i ŭsio marnaść (Ekkl. 1.2), apryč adnaho Boha i słužby Jamu samomu.
Voś dzie najvialikšaja mudraść — praz pahardu śvietu imknucca da karaleŭstva niabiesnaha.
4. Dyk marnaść — šukać minajučych bahaćciaŭ i na ich spadziavacca.
Marnaść — šukać sabie słavy i padymacca na vysokija stanoviščy.
Marnaść — iści za pažadańniem cieła i taho chacieć, skul pavinna niekaliś vyści ciažkaja kara.
Marnaść — chacieć doŭha žyć, ab žyćci-ž dobrym mała staracca.
Marnaść — zvažać na siońniešniaje tolki žyćcio i nie hladzie-