Перайсці да зместу

Старонка:Śledam za Chrystusam.pdf/40

З пляцоўкі Вікікрыніцы
Гэта старонка была вычытаная

nia byŭ - čužaziemcam dy vandroŭnikam budzieš; i nihdzie nia najdzieš supakoju pakul nia złučyśsia sardečna z Chrystusam.

4. čaho-ž tutaka navakoł šukaješ, kali heta nia miesca tvajho supačynku? U niebie pavinna pamieškańnie tvajo (Kor: 5, 2), a na ŭsio ziamnoje jak-by mimachodam my hladzieć majem.

Usio minie i ty sam minieš.

Hladzi, kab nie źviazvaŭsia z ničym na ziamli, kab nie złaviŭsia dy nia zhinuŭ.

Niachaj dumka tvaja zaŭsiody ŭznosicca da Najvyšejšaha, a malitva biazupynna kirujecca da Chrystusa.

Kali nia zdoleješ razvažać ab spravach najvyšejšych i niabiesnych, dyk źviarnisia da muki Chrystusa i ŭ śviatych Jahonych ranach prabyvaj achvotna.

Bo kali pabožna prypadzieš da ran Jezusa, vialikuju dužaść pačuješ u turbotach svaich, nia budzieš zvažać na pahardu ludzkuju i lahčej lajanki stryvaješ.

5. Chrystus tak-ža ciarpieŭ pahardu ad ludziej na hetym śviecie i ŭ najvialikšaj patrebie, siarod źniavahaŭ — pakinuli Jaho blizkija i pryjacieli.

Chrystus chacieŭ ciarpieć i być pahardžanym, a ty śmieješ narakać jašče?

Chrystus mieŭ vorahaŭ i abmoŭcaŭ, a ty chacieŭ-by, kab usic byli tabie pryjacielami i dabradziejami?

Skul-ža była-b karona dla ciarplivaści tvajej, kali-b ty nia sustrenuŭ nijakich supraciŭnaściaŭ?

Kali ty nia chočaš ciarpieć, jak-ža budzieš pryjacielem Chrystusa?

Ciarpi z Chrystusam i dziela Chrystusa, kali chočaš valadaryć z Chrystusam.

6. Kali-b raz daskanalna ŭhłybiŭsia ty ŭ serca Jezusa, dy chcia-b krychu pakaštavaŭ Jahonaj haračaj lubovi, tady susim nia dumaŭ-by ab svaich vyhodach ci niavychodach, a ciešyŭsia-b z kožnaje, kryŭdy, jakuju tabie zrobiać, bo luboŭ Jezusa nachilaje čałavieka da pahardy samoha siabie.

Chto lubić Chrystusa i praŭdu dy chto jość čałaviekam sapraŭdy ŭnutranym i volnym ad niadobrych pažadańniaŭ, toj zdoleje svabodna da Boha źviarnucca, padniacca ŭ dušy vyšej samoha siabie i supakoicca naležna.

7. Chto ŭvažaje ŭsio takim, jakim jano jość, a nie takim, jak ab im havorać — toj sapraŭdy razumny i bolš ad Boha, čymsia ad ludziej navučyŭsia.

Chto ŭmieje słuchać dušy svajej i mała zvažaje na vonkavyja rečy,