Kali adnak dziela zimnaści dušy ci niadbajłaści kinieš ćvičeńnie — značnaja heta ŭžo pravinnaść i šmat budzie škodnaju.
Starajmosia, skolki možam, bo i tak jašče ŭsiaho nia zdolejem.
Zaŭsiody adnak treba pastanović niešta peŭnaje i to prociŭ taho, što pieraškodžaje nam u postupie dušy našaj.
Adnolkava treba nam razhladać i razmiarkovyvać, jak spravy ŭnutranyja, tak i vonkavyja, bo adny i druhija važnyja dla našaje daskanalnaści.
4. Kali zaŭsiody tabie niemahčyma razvažać, dyk choć ad pary da pary, ale najmienš raz u dzień: ranicaju abo ŭviečary.
Ranicaj pastanaŭlaj, a ŭviečary prahledź svajo žyćcio: jaki ty siańnia byŭ u słovie i ŭ čynie, bo moža imi časta abražaŭ ty Boha dy bliźniaha.
Uzbrojsia ty, byccam rycar, nasuproć niahodnaści djabła; strymlivaj siabie ŭ ježy, a tady ŭsialakuju cialesnuju skłonnaść pieramožaš.
Nikoli nia budź zusim biazdziejnym: čytaj, abo razvažaj, abo rabi niešta karysnaje supolnaści, hramadzianstvu.
Ručnymi adnak rabotami zajmacca treba pamiarkoŭna, bo nia ŭsim jany adnolkava karysny.
5. što nie dałyča supolnych abaviazkaŭ, taho nia treba pakazvać, bo lepš u patajnaści pracavać nad samym saboj.
Hladzi adnak, kab dziela svaich asobnych ćvičeńniaŭ ty nie pakidaŭ supolnych, ale, zrabiŭšy ŭsio i vierna, što było treba, i što było nakazana, kali jašče astajucca chviliny času, biarysia za siabie samoha, pavodle žadańnia tvajej pabožnaści.
Nia ŭsim padychodzić adnolkava toje samaje ćvičeńnie — adnamu adno, inšamu druhoje bolš karysna.
Taksama treba padčas datasavacca z ćvičeńniami i da času: bo adnym ŭ śviata, inšym u budnija dni bolš nam da ŭspadoby.
Inšyja patrebnyja padčas spakusaŭ, inšyja padčas supakoju i adpačynku.
Inšyja my lubim dumki, kali sumujem, i inšyja, kali viasielimsia ŭ Bohu.
6. Pry vialikich śviatach treba paŭtarać dobryja ćvičeńni i bolš harača prasić pomačy śviatych.
Treba nam ad śviata da śviata rabić pastanovy, byccam u praciahu hetaha času mieli my pamierci i apynucca ŭ viečnaści.
Dziela hetaha padčas śviata treba nam dobra padhatavacca pabažnej žyć i lepš hladzieć usich pastanovaŭ, byccam my tyja, što chutka majuć atrymać zapłatu ad Boha za pracu svaju.