Rabi, što zdoleješ, a Boh pamoža dobraj voli tvajej.
Nia vier ani svajej mudraści, ani chitraści inšaha čałavieka, a zvažaj bolš na łasku Boha, jaki pamahaje pakornym, a pyšnych spakaraje.
2. Nie chvalisia bahaćciami, kali ich maješ, ani pryjacielami dziela taho, što jany mahutnyja, a imknisia da Boha, jaki ŭsio daje, a pradusim siabie samoha addać choča.
Nie hardzisia siłaj ci charastvom cieła, jakoje najmienšaja chvaroba papsuć moža i abrydzić.
Nie chvalisia tvaim sprytam ani rozumam, kab praz heta nia staŭsia ty niamiłym Bohu, jakomu ŭsio naleža, što tolki maješ dobraha ad pryrody.
3. Nia dumaj, što ty lepšy za inšych, kab nie akazaŭsia ty horšym pierad Boham, jaki viedaje, što jość u čalavieku.
Nie hardzisia svaimi dobrymi ŭčynkami, tamu što inšy sud ludziej, a inšy Boha, Jakomu časta nie ŭ spadobu toje, što ŭ spadobu ludziam.
Kali maješ niešta dobraje ŭ sabie, dumaj ab inšych lepšaje, kab nia zhubić pakory.
Nia škodziła-b, kali b ličyŭ ty siabie horšym ad usich, ale duža škodziła-b, kali-b ty ličyŭ siabie lepšym choć-by za adnaho kaho.
Zaŭsiodny supakoj u sercy pakornaha, a ŭ sercy pyšnaha častaja zajzdraść dy niezdavoleńnie.
Raździeł VIII
Ab aściarožnaści ŭ lišniaj zažyłaści z ludźmi1. Nie adčyniaj pierad kožnym čałaviekam svajho serca (Ekkl. 8, 22), daviaraj razumnamu i što Boha baicca.
Mała zadavajsia z maładymi i z čužnikami.
Nia lisi pierad bahatymi i nia šukaj mahutnych.
Trymajsia pakornych i prostych, pabožnych dy sardečnych, a ŭ hutarcy z imi šukaj taho, što mahło-b cíabie spravić.
Nie zavodź blizkaje znajomaści z nijakaju žančynaju, ale ahułam za ŭsich dobrych žančyn Bohu malisia.
Budź zažyły z Boham i z aniołami Jaho, znajomstva ludziej bieražysia.
2. Lubić treba ŭsich, ale lišniaja zažyłaść zusim biespatrebnaja.
časta byvaje, što čałaviek, pakul jaho nia znajuć, karystajecca dobraj słavaj, paznaŭšy-ž blížej, advaročvajucca vočy hledziačych